Popis trasy : Kremnica – Sklené Teplice
Mapy pre etapu č. 4
K dispozícii sú dve verzie mapy tejto etapy, mapa pre peších turistov a pre cyklistov.
Upozornenie : trasa pre cyklistov nie je oficiálnou cyklistickou trasou, ale len odporúčanou
| dĺžka trasy | stúpanie Σ | klesanie Σ | max sklon + | max sklon – | najvyšší bod | najnižší bod |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 30 km | 1088 m | -1294 m | 35,2 %1 | -41,0 % | 660 mnm | 249 mnm |
Opis trasy: náročná.
Trasa vedie z mesta Kremnica smerom na obec Lúčky, ale asi po 100 metroch za poslednými domami odbočíte doľava smerom k Hotelu Golfer a Penziónu Stefanshof. Cesta pokračuje smerom na juh cez tzv. Galandov majer do obce Horná Ves. Odtiaľ pokračujete popri prameni Kolba, cesta stúpa strmo do kopca až ku križovatke turistických trás – Krížne cesty. Pokračujete doprava v smere nového značenia Barborskej cesty. Následne idete po tzv. Telegraf ceste – lesnej ceste, ktorá je vyznačená značkami a smerovníkmi Barborskej cesty. Cez križovatku ciest spajajúcu jednotlivé ťažobné revíry, kde prebieha ťažba bentonitu, prejdete rovno, aby ste sa vyhli ťažobným rajónom. Prejdete lesným chodníkom popod hrebeň Dolnej Klapy až po lokalitu Závoz. Cez Biskupské sedlo prejdete do lokality Podskalka a odtiaľ na lokalitu Blatá, kde odbočíte v smere značenia doľava a cca po 700 m odbočíte na lesnú cestu doprava, ktorá vás dovedie k vodnej nádrži a turistickému odpočívadlu Kotlište. Odtiaľ pokračujete po asfaltovej ceste okolo areálu poľnohospodárskeho družstva do obce Stará Kremnička. Pokračovaním smerom na juh cez ďalšie kamenné bralo zvané Skalka zídete k toku rieky Hron. Popod diaľničnú križovatku sa presuniete do obce Šášovské Podhradie pod Hrad Šášov. Dolinou pokračujete k horárskej chate, kde odbočíte doprava a strmo vystúpate na Majer Konice. V stúpaní tesne pred Majerom Konice odbočuje trasa Barborskej cesty doľava cez potok po lesnom chodníku a obchádza súkromný pozemok Majer Konice. Smerom na juh budete pokračovať po hrebeni a cez Horný salaš popri chalupe, pred ktorou je prameň pitnej vody, budete strmo klesať do kúpeľnej obce Sklené Teplice.
Upozornenie
Kritické miesta:
Od lokality Krížne cesty prebieha ťažba bentonitu, a preto bola trasa Barborskej cesty presmerovaná po tzv. Telegraf ceste, ktorá sa vyhýba exponovaným miestam ťažby. Preto je úsek Slobodné uzatvorený pre turistov. Nevstupujte do ťažobného rajónu!
Dávajte si pozor pri zostupe po kamennom povrchu v lokalite Skalka nad Starou Kremničkou! Klesanie od Horného salaša bude po ceste poškodenej po ťažbe dreva. Najmä v daždivom počasí zvýšte opatrnosť.
Žiaľ v Sklených Tepliciach sa dá jesť, len keď ste ubytovaní v kúpeľoch, alebo môžete využiť donáškovú službu Pizzérie Retro z Hliníka nad Hronom do 22:00 hod. Po ceste sa môžete výborne najesť v motoreste Valašský šenk, ktorý je neďaleko diaľničnej križovatky cesty R1.
Z Kremnice vedie cyklotrasa až po Hornú Ves po turistickej trase Barborskej cesty. Od Hornej Vsi sa napojí na štátnu cestu č. 65 a prechádza cez obec Stará Kremnička, za ktorou sa opäť napája na cestu 65, prechádza viacúrovňovou križovatkou v smere Žiar nad Hronom. Po prechode rieky Hron odbočí doľava na miestnu komunikáciu 2500 vedúcu do obce Šášovské Podhradie. Odtiaľ pokračuje po žltej cyklotrase cez lokalitu Pod Plieškou, potom cez Piesky až na Sedlo Jaseňová pažiť. Ďalej pokračuje po žltej cyklotrase cez Čečetkový les, Vydričnú dolinu, Záluhe až do obce Sklené Teplice.
Prvá písomná zmienka o Hornej Vsi je z roku 1429 (pod názvom Vindisdorf, neskôr aj Villa Schauorum), kedy ju kráľ Žigmund dal do zálohy mestu Kremnica. Životy a osudy obyvateľov obce boli úzko späté s Kremnicou, pretože väčšina z nich pracovala v baniach v okolí Kremnice. V obci sa nachádza Kostol sv. Pavla postavený v roku 1837 a v centre obce sa zachovala baroková Kaplnka sv. Vincenta Ferrarského z roku 1780.
Obec Stará Kremnička, ktorá vznikla v rokoch 1280 – 1290 je vstupnou bránou do južnej časti Kremnických vrchov. Pôvodné slovenské obyvateľstvo Starej Kremničky, v časoch keď ešte neboli známe zápalky, obchodovalo s kremeňom, z ktorého ľudia ocieľkou kresali oheň. Od tých kúskov kremeňa, vtedy zvaných kremencov, dostala osada meno Kremenec, z ktorého pochádza jej staré nemecké meno Alt Kremnitz a maďarské Ó Kormocz. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z r. 1442.
Prvý Kostol Rozoslania apoštolov bol postavený v roku 1674, v roku 1888 bol zničený pri požiari. Na jeho mieste bol postavený v r. 1890 nový kostol, ktorý bol zasvätený Svätému Imrichovi a stojí dodnes.
V záhrade domu č. 112 sa nachádza národná kultúrna pamiatka Vetracia šachta dedičnej (Ferdinandovej) štôlne vedúcej z Kremnice s vyústením pri rieke Hron. Komín bol postavený v r. 1842, výška je 7 m a priemer 2 m. Nad obcou pri výstupe na Skalku sa po pravej strane nachádza Mariánsky stĺp. Tento dali postaviť talianski robotníci na pamiatku svojich kolegov, ktorí zahynuli pri stavbe železničnej trate. V blízkosti obce sa nachádza oddychový areál Kotlište s vodnou nádržou a prístreškami na opekanie. V obci je vybudovaný náučný chodník Kamenica, so zameraním na históriu obce, geológiu, faunu a flóru. Najväčším lákadlom chodníka je jedinečný panoramatický výhľad z vrchu Kamenica (525 m n. m.) na Štiavnické vrchy, Žiarsku kotlinu, pohorie Vtáčnik a Kremnické vrchy.
Kremnica, mincovňa( 48.705011°, 18.916471°), mapa
Kúpele Sklené Teplice ( 48.528017°, 18.862993°), mapa
Na 4. etape môžete prenocovať v Starej Kremničke v Ubytovni Kremnička a rozdeliť si 4. etapu na menej kilometrov. Ak zájdete až do Sklených Teplíc môžete sa ubytovať v Penzióne Centrum, v Ubytovaní pod Hradom, v Apartmánoch Slavín, v Kúpeľoch Sklené Teplice. Po ceste sa môžete výborne najesť v motoreste Valašský šenk, ktorý je neďaleko diaľničnej križovatky cesty R1.
V Sklených Tepliciach si nenechajte ujsť kúpeľ v tzv. parenici. Ide o prírodný jaskynný parný kúpeľ – európsky unikát s teplotou liečivej termálnej vody 42 °C.
Viac info nájdete:
Ubytovňa Kremnička – 0947 907 908, hurtikova@mplgroup.sk
www.hradsasov.pum.sk
www.sklene-teplice.sk
www.kupele-skleneteplice.sk
www.retropizzeria.sk, 0907 935 032
Zastavenia na trase
Šášovský hrad
Na ľavom brehu rieky Hron sa na skalnom brale vypína zrúcanina stredovekého hradu Šášov. Pravdepodobne ho postavili bratia ostrihomského arcibiskupa Štefana Vanču, Vincent a Peter v r. 1242 – 1252, o čom svedčí prvá písomná zmienka z roku 1253.
Počas svojej existencie bol hrad viackrát prestavovaný. Posledné prestavby uskutočnil významný šľachtický rod Dóczyovcov, ktorí ho vlastnili od r. 1490 až do vymretia rodu (r. 1647). Tak ako všetky stredoveké hrady, nevyhol sa ani Šášov protihabsburgským povstaniam. V roku 1678 sa ho zmocnili povstalecké vojská Imricha Tökölyho. Hrad Šášov bol zničený v r. 1708, keď cisárske vojsko v poslednej chvíli vyhodilo hrad do vzduchu, aby ho nezískali turecké vojská. Hrad bol zničený a odvtedy chátra. Popod hrad viedla významná tzv. Matejova cesta, ktorá spájala dôležité banské mestá. Po nej sa vozilo striebro a zlato do Kremnice a z nej vyrazené mince do Viedne. Naproti hradu s prevýšením 45 m bola vysunutá pevnosť (bašta), ktorej história siaha do 1. pol. 15. st. Dodnes sú tu zrúcaniny pevnosti a ľudia tomuto miestu hovoria Zábaštie.
Rekonštrukčné práce na hrade prebiehajú od roku 2009. Pod hradom sa rozprestiera mestská časť Žiaru nad Hronom – Šášovské Podhradie. Prvýkrát sa spomína v r. 1363 ako Villa sub castro Saaskew (osada pod hradom Šášov). Na začiatku cesty vedúcej na hrad je v murovanom dome umiestnené malé múzeum, v ktorom sú zbierkové predmety dokumentujúce hmotnú i duchovnú kultúru obcí Šášovské Podhradie a Ladomerská Vieska. Expozíciu dopĺňajú archeologické nálezy z hradu Šášov.
Sklené Teplice
Prvá písomná zmienka o Sklených Tepliciach pochádza z roku 1340. Vznikli ako drevorubačská osada a obyvatelia ťažili drevo pre bane v neďalekej Banskej Štiavnici. Približne v roku 1350 tu bola založená prvá skláreň v Uhorsku. Produkovala chemické sklo, ktoré využívali hutníci pri zisťovaní obsahu zlata a striebra v rudách, vyťažených v banskoštiavnickom banskom revíri. Po zániku sklárne (17. stor.) bola v jej priestoroch založená huta, v ktorej sa oddeľovalo zlato a striebro od nevyužívaných rúd pomocou olova. Pracovala až do deväťdesiatych rokov 18. storočia a potom zanikla.
Teplé pramene, ktoré v obci vyvierali, sa v minulosti využívali pri práci v taviacich peciach pri zhutňovaní štiavnického striebra.
V Sklených Teplicicach v roku 1786 najvýznamnejší osvietenecký vedec Ignác Anton von Born spustil do prevádzky amalgamačnú hutu. V tom istom roku sa tu konal prvý medzinárodný kongres prírodovedcov na svete, bola tu založená prvá medzinárodná vedecká spoločnosť na svete a táto spoločnosť vydávala prvý medzinárodný vedecký časopis na svete. Na kongrese predstavil svoju metódu tzv. Bornovej nepriamej amalgamácie – chemického postupu, pri ktorom ortuť naväzuje na seba čiastočky vzácnych kovov. Vedenie spoločnosti bolo najprv v Sklených Tepliciach, no neskôr sa presťahovalo do Zellerfeldu v Nemecku.
Sklené Teplice sa ako kúpeľné mesto dostali do povedomia až v 16. storočí. Svojimi chýrnymi kúpeľmi lákali významné osobnosti z vedy, kultúry, cestovania ako napr. anglický cestovateľ Edward Brown, nemecký mineralóg a botanik Brückmann, básnik a dramatik Johann Wolfgang Goethe, ale i slovenský učenec Matej Bel.
