Popis trasy : Banská Bystrica – Staré Hory
Mapy pre etapu č. 1
K dispozícii sú dve verzie mapy tejto etapy, mapa pre peších turistov a pre cyklistov.
Upozornenie : trasa pre cyklistov nie je oficiálnou cyklistickou trasou, ale len odporúčanou
| dĺžka trasy | stúpanie Σ | klesanie Σ | max sklon + | max sklon – | najvyšší bod | najnižší bod |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 20,5 km | 917 m | 805 m | 29,4 % | -30 % | 922 mnm | 348 mnm |
Opis trasy: mierne náročná
Od Kostola Nanebovzatia Panny Márie prejdete cez Námestie SNP a Lazovnú ulicu do Medeného Hámra. Odtiaľ prejdete cez kruhový objazd, cez most ponad potok Bystrica, stúpate do kopca popri obytnom dome cez mestskú časť Na Karlove. Prejdete cez cestu do mestskej časti Kostiviarska a pokračujete až do Jakuba. Tu môžete odbočiť doľava cez mostík ponad potok Bystrica a navštíviť Kostol sv. Jakuba (48.834046°, 19.112532°). Odtiaľ idete k poslednému domu, za ktorým začína lesná cesta. Tá vás dovedie k podchodu popod železničnú trať až k V. zastaveniu krížovej cesty, Arcizíbeľ, (48.781600°,19.118796°). Z lesa sa dostanete na asfaltovú cestu smerujúcu do Španej Doliny. Cca po 250 m stúpania po asfaltovej ceste, prejdete na ľavú stranu a pokračujete po lesnej ceste popri Banskom potoku. Cestou miniete 1. zastavenie náučného chodníka – Dolná stupa. Stúpate do kopca popri 2. zastavení – Odkaliská a ďalej do strmého kopca až k 3. zastaveniu – Flúdor. Nasleduje stúpanie až po asfaltovú cestu, ktorá vás privedie k banskému prekopu na Španej Doline, vedúcemu do zaniknutej osady Piesky. Pokračujete po asfaltovej ceste na námestie obce, vystúpate po schodoch alebo po ceste až ku Kostolu Premenenia Pána v Španej Doline. Ďalej stúpate k šachte Ludovika a odtiaľ pokračujete s výhľadom na bývalú osadu Piesky bez výrazného stúpania a klesania do sedla Dolný Šturec (920 m n. m.) a po trase, ktorá kopíruje žltú turistickú značku až do obce Staré Hory.
Kritické miesta:Prechod cez cestu z mestskej časti Na Karlove do časti Kostiviarska, strmé stúpanie cez Odkaliská a Flúdor do Španej Doliny.
Cyklistická trasa kopíruje trasu pre peších turistov až po podchod popod železničnú trať, kde cyklisti nevojdú do podchodu, ale pokračujú poľnou cestou do Uľanky okolo ruín Hotela Vesel a potom pri Kaplnke Sedembolestnej Panny Márie odbočia doprava popod trať a po miestnej komunikácii až do obce Špania Dolina. Zo Španej Doliny cyklotrasa kopíruje trasu Barborskej cesty pre peších turistov až po sedlo Dolný Šturec, kde pokračuje lesnou zvážnicou – smer Richtárová až na prvú križovatku, kde odbočuje doľava a po žltej značke cyklotrasy dôjde do Hornej Richtárovej. Odtiaľ pokračuje po zelenej cyklotrase alebo červenej turistickej trase okolo šachty Terézia až pod Richtárovú, kde sa napojí na pešiu trasu Barborskej cesty a tá cyklistov privedie do obce Staré Hory.
Otvorenie Kostola Premenenia Pána v Španej Doline sa nahlasuje telefonicky alebo mailom, minimálne jeden deň vopred v Diecéznom centre mládeže Maják vedľa kostola (mobil: 00 421 905 746 805; e-mail: kontakt@dcmmajak.sk).
Návšteva Múzea medi sa nahlasuje telefonicky vopred u Baníckeho bratstva Herrengrund 00421 905 651 057 / 00421 907 701 509.
Návšteva prekopu na Španej Doline sa nahlasuje telefonicky vopred – viac na stránke obce https://www.spaniadolina.sk/
Historická škola (mobil: 00 421 905 578 906; historickaskola@gmail.com).
Múzeum čipky – Penzión Klopačka (mobil: +421 905 527 892).
Na 1. etape sa môžete ubytovať na Starých Horách v Penzióne Santa Mária, Penzióne Kupfer alebo v Hoteli Altenberg.
Vzhľadom na to, že na Španej Doline sa oplatí zotrvať dlhšie a navštíviť miestne atrakcie, môžete prenocovať, napr. v Pen-
zióne Klopačka.
Viac info nájdete:
www.banskabystrica.sk
www.visitbanskabystrica.sk
www.spaniadolina.sk
www.starehory.sk
Banská Bystrica, Kostol Nanebovzatia Panny Márie (48.737138°, 19.146576°) , mapa
Zastavenia na trase
Banská Bystrica a Kaplnka sv. Barbory v Kostole Nenebovzatia Panny Márie
Banská Bystrica je od svojho vzniku spätá s ťažbou kovov – striebra a medi. Vďaka tomu si vyslúžila prívlastok “medená”. História mesta sa začala písať v 13. storočí. Z pôvodne slovanskej osady Bystrice niekoľko rodín saských kolonistov vytvorilo hospodársko-správnu a remeselnícku základňu banskej výroby. Význam osady stúpol natoľko, že jej kráľ Belo IV. v roku 1255 udelil mestské práva. Odvtedy Banská Bystrica prešla viacerými etapami vývoja a trvale sa vpísala nielen do dejín Slovenska. V roku 1495 tu vznikla Thurzovsko-fuggerovská mediarska spoločnosť. Tento banskobystrický podnik s obrovským komplexom baní, spracovateľských závodov, premyslenou organizáciou výroby, hustou sieťou faktórií a podvojným účtovníctvom, patril k najväčším a najmodernejším ranokapitalistickým podnikom svojho druhu na svete.
Prvým zastavením na tomto úseku Barborskej cesty je oltár v Kaplnke sv. Barbory umiestnený v Kostole Nanebovzatia Panny Márie. Oltár bol vytvorený v dielni majstra Pavla z Levoče. V strede oltára je Panna Mária s Ježiškom, vpravo je sv. Barbora a vľavo sv. Hieroným. Práve Kaplnka sv. Barbory je 1. zastavením na Barborskej ceste. Kostol Nanebovzatia Panny Márie je zas dominantou hradného areálu Banskej Bystrice. V zasklenej nike, vedľa hlavného vchodu do kostola, je súsošie “Kristus na olivovej hore”, ktoré je I. zastavením najdlhšej krížovej cesty na Slovensku (11 km). Táto krížová cesta končí na Španej Doline a je špecifická tým, že má len 8 zastavení a postavili ju jezuiti.
Thurzo-Fugger zážitková expozícia v Barbakane predstavuje banícku históriu Banskej Bystrice, Medeného hámra a okolitých obcí. Pútavá prehliadka vás vráti o 500 rokov späť do čias rozkvetu baníctva. Pomôže vám vnímať Barborskú cestu inými očami. Medzi ďalšie pozoruhodné pamiatky mesta patria: meštianske domy – Matejov, Beniczkého a Thurzov dom, Katedrála sv. Františka Xaverského, Kostol sv. Kríža, Kostol sv. Alžbety, Mariánsky stĺp, šikmá Hodinová veža, Stredoslovenské múzeum a Múzeum SNP.
Medený Hámor – dnes sú to len ruiny a pozostatky niekdajšieho podniku na spracovanie medi. Vyrábali sa tu medené kotle, čo fantasticky zachytil vo svojej tvorbe maliar Dominik Skuteczký. Na základe jeho obrazov sa dnes robia modely a plány na rekonštrukciu tohto objektu.
Medený Hámor
V Medenom Hámri sa nachádzajú hneď dve pozoruhodné zaujímavosti.
- Je tu II. zastavenie najdlhšej krížovej cesty. Pri výstavbe komunikácie v r. 1983 bolo toto zastavenie zbúrané. Až o 31 rokov sa obnovilo do pôvodného stavu a v júni 2014 bolo jeho slávnostné vysvätenie
Nachádza sa tu pamätný kameň rakúsko-uhorskej cisárovnej Alžbety Bavorskej – Sissi ( 48.743817°, 19.139381°) . Pri príležitosti úmrtia Sissi (r. 1898) boli v rámci Uhorska vysadené smútočné lipy (Tilia cordata). Dendrologická analýza a dobová fotografia potvrdila pozostatky tejto výsadby aj pred areálom Medeného Hámru. Po revitalizácii parčíka a drevín je tu osadený pamätný kameň cisárovnej Sissi.
Kostol sv. Jakuba
Gotický Kostol sv. Jakuba (48.834046°, 19.112532°) v mestskej časti Jakub sa spomína už v 13. storočí. Jeho vek dokazuje okrem architektúry aj zvon z roku 1486, ktorý patrí k najstarším na Slovensku a renesančné stallum (chórová lavica pre kanonikov) s maľovanou architektúrou a nemeckými nápismi. Originálny neskorogotický tabuľový oltár s výjavmi zo života Sv. Jakuba bol presťahovaný ešte za čias Monarchie do Ostrihomu. V kostole sa nachádza jeho kópia. Návšteva tohto kostola je pre pútnikov symbolická, nakoľko sv. Jakub je ich patrónom.
Špania Dolina
Špania Dolina je bývalá banícka osada. Jej názov pochádza z latinského slova Spanatus, čo znamená špánova, županova dolina. Do obce sa dostanete po Náučnom chodníku Banskou dolinou. Budete prechádzať okolo ruín Dolnej stupy – zariadenia, ktoré slúžilo na drvenie horniny obsahujúcej meď. Následne bola drť premývaná pomocou systému vodných žľabov v Banskom potoku. Toto zariadenie fungovalo výlučne na vodný pohon. Po ukončení niekoľko storočí trvajúcej ťažby na Španej Doline, ostalo množstvo háld vyťaženej sute, ktorá stále obsahovala rudy. V druhej polovici minulého storočia sa spracovávala v závode na Španej Doline technológiou flotácie a lúhovania. Miestom uskladnenia takto spracovanej horniny sa stala hlboká dolina banského potoka pod Špaňou Dolinou. Vybudoval sa systém bezpečných odkalísk, kde je k dnešnému dňu uložených cca 300 000 m3 sute. Ďalšou zaujímavosťou na náučnom chodníku je flúdor. Ide o systém prívodných a odvodných kanálov na stupy.
V obci a jej okolí sa nachádza množstvo pripomienok banskej činnosti – haldy, šachty, štôlne. Časť z nich je verejnosti prístupná. V strmších svahoch sú dodnes zachované malé banícke domčeky. Na námestí stojí budova Lavondória. V minulosti sa v budove nachádzala manufaktúra na výrobu zelenej farby, ktorú používali barokoví maliari ako Sandro Botticelli. Dnes v nej nájdete Historickú školu profesora J. Mistríka, kde sa malí ale aj veľkí pútavým spôsobom dozvedia o histórii Španej Doliny a živote jej obyvateľov. Program trvá cca 1 hodinu. V budove sa nachádza tiež dobový obchod Jedivo a potrebné a Banícka krčma.
Špania Dolina sa najviac preslávila v 15. storočí, keď Thurzovsko-fuggerovská mediarska spoločnosť tu ťaženú medenú rudu vyvážala do celej Európy. Prvá na svete zaviedla osemhodinovú pracovnú dobu, penziu pre baníkov a vdovy, lekársku starostlivosť a pod. Financie spravovalo banícke Bratstvo Božieho Tela (existuje dodnes ako Banícke bratstvo Herrengrund).
Konské gáple na pohon banských ťažných strojov postupne nahrádzali vodné kolesá poháňané vodou z unikátneho banského vodovodu. Podľa historických zdrojov bola jeho dĺžka v 18. stor. okolo 35 km, z toho bolo vybudovaných 30 km drevených žľabov a 5 km vodnýchjarkov. Tento vodovod je najstarší (pochádza zo 16. stor.) a na Slovensku ako banský vodovod najdlhší. Voda z neho poháňala stroje, stupy a ďalšie banské zariadenia. Bol funkčný do začiatku 20. storočia. Priamo nad obcou sa nachádza halda hlušiny Maximilián s objemom 400 – 450 tis. m3. V jej okolí sú šachty a štôlne, ktorými sa zabezpečovala preprava rudy, baníkov a často i vetranie a odvodňovanie baní. Zachovala sa budova baníckej strážnice – klopačky, ktorá bola zrekonštruovaná (v r. 1998) a dnes slúži návštevníkom ako reštaurácia a penzión. Na poschodí je Múzeum špaňodolinskej čipky. Pôvodná klopačka bola sídlom banského inšpektora. Nachádzali sa v nej aj izby banských dozorcov a miestnosť, kde sa zhotovovali banské mapy. Klopacie zariadenie, ktoré zvolávalo baníkov do šachty, bolo umiestnené v malej veži. V bezprostrednej blízkosti Klopačky sa nachádza Banícky orloj, ktorý zobrazuje model špaňodolinskej bane a otvára sa každé 2 hodiny v čase od 9:00 do 17:00 hod.
Nad námestím bola už v 13. storočí postavená kaplnka, z ktorej neskôr vznikol rímskokatolícky Kostol Premenenia Pána. V r. 1593 bol prestavaný a rozšírený v gotickom slohu. Bol viackrát upravovaný a renovovaný. Vzácnosťami v kostole sú maľby Jozefa Hanulu, hlavný oltár z dreva z rokov 1720 – 1730 a najmä barokový organ z roku 1751 z dielne majstra Martina Podkonického (najvýznamnejšieho neskorogotického výrobcu organov na Slovensku). Od námestia vedie ku kostolu 162 prekrytých drevených schodov.
Kaplnka Božieho hrobu v Španej Doline je jednou z ôsmich kópií Božieho hrobu zo 17. storočia (originál je v Jeruzaleme). Táto kaplnka je VIII. a posledným zastavením najdlhšej krížovej cesty.
Múzeum medi na Španej Doline je v správe Baníckeho bratstva Herrengrund. V múzeu nájdete kompletnú zbierku minerálov z tejto lokality, prierez histórie ťažby a spracovania rudy, cesty exportu medi od staršej doby bronzovej do roku 1888. Zoznámite sa s cementáciou medi a výrobou zelenej farby. Počítačová animácia práce vodného ťažného stroja šachty Ludovíka a možnosť vyraziť si vlastnoručne repliku herrengrunderu z roku 1739 doplňujú expozíciu múzea. Program trvá 1 až 2 hod podľa priania návštevníkov.
K Španej Doline patrí aj bývalá osada Piesky (Sandberg). So Špaňou Dolinou je prepojená štôlňou nazývanou Prekop, dlhou 1,6 km. Pre peších turistov je prekop sprístupnený v sprievode sprievodcu od mája do septembra. Prehliadka trvá 1,5 až 2 hodiny. O časoch vstupu sa informujte na telefónnom čísle 00421 911 785 111 alebo na stránke obce Špania Dolina www.spaniadolina.sk
Staré Hory
Staré Hory – obec v Starohorskej doline, medzi pohoriami Veľká Fatra a Nízke Tatry. Administratívne k Starým Horám patria osady Horný Jelenec, Dolný Jelenec, Valentová, Rybô a Polkanová. Obec existovala ako banícka osada už v 13. storočí. Ťažila a spracúvala sa tu strieborná a medená ruda. Vrchol rozvoja dosiahla na prelome 15. a 16. storočia, kedy tu bol vybudovaný rozsiahly komplex hút Thurzovsko-fuggerovskej mediarskej spoločnosti a rozvíjala sa ťažba dreva a uhliarstvo.
Pri Kaplnke sv. Anny v rodinnom dome č. 106 je súkromná stála expozícia, dokumentujúca históriu baníctva na Starých Horách.
Staré Hory sa stali medzinárodne uznávaným mariánskym pútnickým miestom, ktoré každoročne navštívia tisíce pútnikov nielen zo Slovenska. Ide o tradíciu trvajúcu viac ako 500 rokov. Najznámejšia púť sa koná 15. augusta na deň Nanebovzatia Panny Márie. Kostol Navštívenia Panny Márie bol v r. 1990 povýšený na baziliku minor. Neodmysliteľnou súčasťou tohto miesta je prameň, tzv. Studnička, o ktorom koluje legenda, že voda z neho vyliečila miestneho farára z ťažkej choroby. Návšteva tohto pútnického miesta prináša duchovné povzbudenie veriacim, aj neveriacim.
Nad obcou sa nachádza malá Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie s kalváriou. Vysvätená bola v roku 1894.
Staré Hory sú malebnou obcou, ktorá sa nachádza v Starohorskej doline, medzi pohoriami Veľká Fatra a Nízke Tatry. Okolitý reliéf je členitý. Vo Veľkofatranskej časti sú svahy Krížnej (1574 m), Malej Krížnej (1329 m) a Úplazu (1275 m). V strednej časti sa nad obcou vypína Majerova skala (1255 m), charakteristická troskovou stavbou. V Nízkotatranskej sú najvyššie časti chotára Jelenská skala (1149 m), Krčahy (1135 m) a Zamrlo (1073 m). Cez intravilán obce preteká Starohorský potok. Administratívne k nim patria osady Horný Jelenec, Dolný Jelenec, Valentová, Rybô a Polkanová. Obec Staré Hory vznikla ako banícka osada v 13. storočí. Ťažila a spracúvala sa tu strieborná a medená ruda. Vo vyťaženej hlušine sa dokonca našli aj kamenné nástroje používané pri ťažbe rudy. Vrchol baníctva Staré Hory dosiahli na prelome 15. a 16. storočia, kedy tu bol vybudovaný rozsiahly komplex taviacich hút (za podpory Thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti), čo podmienilo aj rozvoj ťažby dreva a uhliarstva. Pre ženy bolo doplnkovým zamestnaním čipkárstvo. Prvé zmienky o ňom sú už zo 17. storočia. Špecifickou črtou pre starohorskú čipku je jej paličkovanie bez predlohy na holom vankúši. Jedná sa o charakteristickú pásovú čipku, ktorá sa v širokom okolí používala ako doplnok odevu alebo dekoračný prvok v domácnostiach. V dvoch obdobiach roku 1880-1922 a 1925-1952 existovala na Starých Horách čipkárska škola.
Z pôvodne malej baníckej osady sú Staré Hory medzinárodne uznávané mariánske pútnické miesto, ktoré každoročne privíta tisíce pútnikov nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Viac ako 500 rokov sem chodia pútnici uctievať Božiu matku. Kostol Navštívenia Panny Márie bol v r. 1990 povýšený na Baziliku minor.
