Popis trasy : Sklené Teplice – Banská Štiavnica
Mapy pre etapu č. 5
K dispozícii sú dve verzie mapy tejto etapy, mapa pre peších turistov a pre cyklistov.
Upozornenie : trasa pre cyklistov nie je oficiálnou cyklistickou trasou, ale len odporúčanou
| dĺžka trasy | stúpanie Σ | klesanie Σ | max sklon + | max sklon – | najvyšší bod | najnižší bod |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 12,8 km | 647 m | -382 m | 37,8 % | -24,6 % | 931 mnm | 351 mnm |
Po relaxe v Sklených Tepliciach sa vyberieme po ceste do obce Repište, kde nájdete informáciu a smerovník k novopostavenej replike dobového hradu “Marcus”, kde môžete zhliadnuť Kaplnku sv. Barbory. Pokračovaním po turistickej trase smerom do Banskej Štiavnice sa najprv cez hrebeň dostaneme na Bartkov majer a potom cez križovatku Červená studňa, popri prvom štiavnickom tajchu, zídeme do centra Banskej Štiavnice.
Cyklistická trasa Barborskej cesty kopíruje turistickú (pešiu) trasu Barborskej cesty.
Sklené Teplice, centrum ( 48.527121°, 18.864110°), mapa
Banská tiavnica Sv,Trojica
Banská Štiavnica, Námestie sv. Trojice (48.459721°, 18.892661°), mapa
Zastavenie na trase
Repište, Kaplnka sv. Barbory
Obec Repište leží v severozápadnej časti Štiavnických vrchov. Okolitý reliéf má hornatinový ráz, je čiastočne odlesnený, inde sú bukové a jedľové lesy. Prvá písomná zmienka o obci sa datuje v r. 1388, kedy patrila panstvu Šášov. Obec založili uhliari-drevorubači, ktorí spracúvali drevo pálením na drevené uhlie. Na pozvanie kráľa Bela IV. doviedol na toto územie Nemec Glaser Filius Gerhardi de Doplieze mnoho nemeckých obyvateľov. Boli to prevažne Sasi, ktorí sem boli pozvaní najmä kvôli vedomostiam a skúsenostiam s baníctvom, hutníctvom a hlavne kvôli metódam ťažby vzácnych kovov. Od 17. storočia patrilo Repište správe Banskej komory, potom pod Tekovskú župu. Teraz je samostatnou obcou a patrí pod okres Žiar nad Hronom. V obci sa nachádza Kostol Panny Márie ružencovej postavený na mieste neskorogotickej kaplnky z r. 1857. V katastri obce sa nachádza chránená prírodná pamiatka Wilckensove pamätné stromy. Prof. H. D. Wilckens bol významnou osobnosťou v histórii lesníctva Banskej akadémie v B. Štiavnici. Prírodné danosti Repišťa poskytujú široké možnosti pre vychádzky do prírody, pešiu turistiku a hubárstvo. V blízkosti sa nachádzajú zrúcaniny hradov Šášov, Revište a Teplice nazývaný aj Červený hrad, alebo Pustý hrad Teplice. Práve k vyhliadke (629 m) zrúcaniny Teplice vedie dobrá prístupová cesta. V lokalite “Pri Novom kríži” sa nachádza hrad „MARCUS” a Kaplnka sv. Barbory.
Banská Štiavnica – Námestie sv. Trojice
Banská Štiavnica (nem. Schemnitz, maď. Selmecbánya) je historické mesto s výrazne multikultúrnou minulosťou. Je považovaná za najstaršie banské mesto na Slovensku. Jadrom Banskej Štiavnice je Námestie sv. Trojice, tvorí ho komplex domov bohatých mešťanov (15. -16. stor.). Dominantou námestia je morový stĺp so súsoším sv. Trojice, ktorý postavili občania mesta ako vďaku za ústup morovej epidémie v r. 1710-1711. Na južnom cípe námestia sa nachádza neskorogotický rímsko-katolícky Kostol sv. Kataríny. Hneď vedľa kostola stojí gotická budova radnice, na náprotivnej strane cez námestie sa vypína budova banského súdu Berggericht, v ktorej dnes sídli mineralogická expozícia Slovenského banského múzea. Historiografia pripúšťa v Banskej Štiavnici intenzívnu banskú činnosť v poslednej štvrtine 12. storočia. Nálezy zlata a striebra tvorili základ menovej politiky Uhorského kráľovstva. Preto územiam nálezísk panovníci udeľovali výsady a ľudí investujúcich do baníctva zvýhodňovali. Územie formovania Banskej Štiavnice patrilo kráľovi. Analýza zachovaných textov dokázala, že Banská Štiavnica mala mestské a banské právo už v časoch kráľa Belu IV. (1235-1270). Okrem domáceho obyvateľstva sem prichádzali na podnety uhorských kráľov „hostia“ hlavne z alpských krajín a Saska. Do regiónu priniesli nové, dokonalejšie metódy ťažby striebra a zlata, za čo od panovníkov získali výhody. Najzámožnejší obyvatelia, ťažiari, sa usádzali v strede mesta a boli označovaní ako ringbürgeri alebo waldbürgeri. Nepúšťali medzi seba príslušníkov iných národností. Zaujímavosťou je Horná Bieber dedičná štôlňa – bola najvýznamnejším banským erárom, kde sa vyťažilo najviac zlata a striebra na svete. V roku 1690 sa v hutách banskoštiavnickej oblasti vyrobilo 29 tisíc kg striebra a 605 kg zlata. V tom období bola táto oblasť jednou z ekonomicky najsilnejších v Uhorsku a v strednej Európe.
V priebehu 17. a 18. storočia keď bolo potrebné dobývať hlbšie položené ložiská a nepostačovala ľudská a zvieracia sila na pohon čerpacích a ťažobných zariadení, sa ako jediná možná alternatíva energetického pohonu ukázala voda. V prírodných podmienkach okolia Banskej Štiavnice nebol postačujúci zdroj vodnej energie a tak tu vytvorili sústavu umelých vodných nádrží, tajchov, v ktorých sa akumulovala voda z atmosferických zrážok a následne sa jej energetický potenciál využíval na pohon banských a úpravárenských zariadení.
Mesto bolo už od stredoveku významným centrom kultúry a vzdelanosti Horného Uhorska. Cisárovná Mária Terézia prijala návrh Jána Tadeáša Peithnera a nariadila zriadiť školu (1762). Bola to prvá vysoká škola technického charakteru na svete a Banská Štiavnica sa stala centrom rozvoja banskej vedy a techniky v Európe. V decembri roku 1993 sa Banskej Štiavnici dostalo najvyššieho medzinárodného uznania, keď bolo mesto spolu s technickými pamiatkami v okolí zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Medzi najzaujímavejšie banské pamiatky Banskej Štiavnice patria šachta Ondrej a štôlňa Bartolomej, Dedičná štôlňa Glanzenberg či štôlňa Michal. K ďalším pamiatkam patria Námestie sv. Trojice, Kostol Nanebovzatia Panny Márie, Kostol sv. Kataríny, budovy Banskej a Lesníckej akadémie, Starý zámok, Nový zámok či Klopačka
