Popis trasy : Sklené Teplice – Banská Štiavnica
Mapy pre etapu č. 5
K dispozícii sú dve verzie mapy tejto etapy, mapa pre peších turistov a pre cyklistov.
Upozornenie : trasa pre cyklistov nie je oficiálnou cyklistickou trasou, ale len odporúčanou
| dĺžka trasy | stúpanie Σ | klesanie Σ | max sklon + | max sklon – | najvyšší bod | najnižší bod |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 12,8 km | 647 m | -382 m | 37,8 % | -24,6 % | 931 mnm | 351 mnm |
Mierne náročná trasa.
Po oddychu v Sklených Tepliciach sa po ceste dostanete do obce Repište. Tu nájdete informáciu a smerovník k replike dobového hradu “Marcus” s Kaplnkou sv. Barbory. Pri Kríži sa Barborská cesta napája na žltú turistickú trasu, ktorá vás privedie k hradu, od ktorého budete strmo stúpať po lesnej ceste na Breziny. Tu sa k Barborskej ceste pripája aj červená turistická značka, ktorá vás dovedie na Bartkov majer. Odtiaľ pokračujete cez Sedlo pod Studeným vrchom, Matulku až na Sedlo Červená studňa. Ďalej popri tajchu Červená studňa a prameni Svätého Jána Nepomuckého sa dostanete k tajchom Malá a Veľká vodárenská, odkiaľ pokračujete klesaním až do centra Banskej Štiavnice – na Trojičné námestie.
Kritické miesta:
Zo Sklených Teplíc na Repište sa presúvate po krajnici miestnej komunikácie. V Sedle Červená studňa prechádzate aj cez cestnú križovatku. Dávajte si pozor.
Cyklotrasa kopíruje pešiu trasu Barborskej cesty.
Kritické miesta:
Zo Sklených Teplíc na Repište sa presúvate po krajnici miestnej komunikácie. V Sedle Červená studňa prechádzate aj cez cestnú križovatku. Dávajte si pozor.
Od Bartkovho majeru sa oplatí vystúpať na Zlatý vrch (mimo trasy BC), odkiaľ je nádherný výhľad na Štiavnické vrchy, Pohronský Inovec, Vtáčnik, Malú Fatru, Kremnické vrchy, Nízke Tatry a Poľanu.
V Sedle Červená studňa sa nachádza Hájovňa, kultúrno-turistické centrum – kde sa môžete osviežiť, najesť aj ubytovať v turistickej útulni alebo prespať vo vlastnom či prenajatom stane. Informujte sa o výhodách pre držiteľov Pútnického pasu Barborskej cesty.
Hlavne v horúcich letných dňoch je naozaj fantastickým prírodným osviežením kúpeľ vo Veľkej vodárenskej, v jednom z najčistejších a najstarších štiavnických tajchov. Toto miesto je aj neoficiálnym kúpaliskom pre vyznávačov nudizmu.
Všimnite si tiež rodný dom Deža Hoffmana (fotografa Beatles) s mini múzeom po ľavej strane cesty pod tajchami pri vstupe do Banskej Štiavnice.
Banská Štiavnica sa nachádza v polovici trasy Barborskej cesty. Pre tých, ktorí majú viac času, sa tu oplatí zotrvať aj 2 noci a preskúmať históriu aj novodobé atrakcie tohto mesta.
Banské múzeum v prírode sa nachádza cca 1 km od centra, pod tajchom Klinger. Poskytuje návštevníkom jedinečný zážitok z prehliadky originálnych banských priestorov. Ako najstaršia a tematicky najrozsiahlejšia banícka expozícia na Slovensku ukazuje vývoj rudného baníctva v stredoeurópskom priestore od stredoveku až do konca 20. storočia. V podzemnej expozícii je jediný zachovaný Gápel – stroj na konský pohon, ktorý slúžil ako banský výťah. Najvýznamnejším exponátom v povrchovej expozícii je Kachelmanov vodnostĺpcový ťažný stroj.
Dedičnú štôlňu Glanzenberg od roku 1751 navštevovali najvýznamnejšie návštevy. Pred návštevou cisára Františka Štefana Lotrinského, (manžela Márie Terézie) bol priestor v hĺbke 40 m rozšírený a vznikli tzv. cisárske schody. Na počesť tejto vzácnej návštevy bola v bočnej stene umiestnená pamätná tabuľa. Postupne na tomto mieste, nazývanom aj “kráľovská cesta”, pribúdali ďalšie tabule, a sú tam dodnes: fáranie korunného princa Jozefa a jeho brata Leopolda (1764), fáranie Maximiliána Rakúskeho (1777), fáranie palatína Jozefa, syna cisára Leopolda II. (1822), fáranie cisára Františka Jozefa (1852). Pre svoju historickú výnimočnosť a umiestnenie štôlne v malej hĺbke pod centrom mesta bola zrekonštruovaná. Dnes je sprístupnená pre verejnosť.
Za návštevu určite stojí aj návšteva Starého a Nového zámku a budovy Kammerhof s expozíciou baníctva.Jednou z najväčších novodobých atrakcií v Banskej Štiavnici je Banka lásky – zážitkový dom pre deti, dospelých aj celé rodiny. Venovaná je najdlhšej ľúbostnej básni sveta Maríne od Andreja Sládkoviča. Banka lásky bola nominovaná na Európske múzeum roka 2021. Najväčšia atrakcia sa nachádza v podzemí domu, v 500-ročnej bani na zlato. Z 2 900 veršov a 100 000 písmen a znakov básne Marína bol vytvorený jediný Trezor Lásky na svete. Pri ničivom požiari v roku 2023, bola Banka lásky zničená. Múry zhoreli, ale našťastie Trezor Lásky v podzemí ostal takmer nedotknutý. Opäť prístupné bude celé múzeum v roku 2026!
V zážitkovej expozícii Cesta v čase sa pomocou moderných technológií prenesiete do 18. storočia. Zážitkovou formou (virtuálna realita, hologramy, dotykové obrazovky) sa dozviete o histórii baníctva mesta Banská Štiavnica.
Banská Štiavnica poskytuje široké spektrum možností ubytovania – od kempu a ubytovania hostelového typu (Skautský dom, Hostel Cosmopolitan), cez súkromné apartmány, penzióny (Penzión na Kopci – s najkrajším výhľadom na Banskú Štiavnicu) až po butikový Hotel Erb.
Viac info nájdete:
www.repiste.sk
www.banskastiavnica.sk
www.banskastiavnica.travel
Sklené Teplice, centrum ( 48.527121°, 18.864110°), mapa
Banská tiavnica Sv,Trojica
Banská Štiavnica, Námestie sv. Trojice (48.459721°, 18.892661°), mapa
Zastavenie na trase
Repište, Kaplnka sv. Barbory
Prvá písomná zmienka o obci Repište sa datuje do r. 1388, kedy patrila panstvu Šášov. Obec založili drevorubači – uhliari, ktorí spracovávali drevo pálením na drevené uhlie. Dodávali ho do sklární v Sklených Tepliciach. Na pozvanie kráľa Bela IV. sa na toto územie prisťahovalo nemecké obyvateľstvo, najmä Sasi, so skúsenosťami s baníctvom, hutníctvom a s vedomosťami o ťažbe vzácnych kovov.
V obci sa nachádza Kostol Panny Márie ružencovej postavený na mieste neskorogotickej kaplnky z r. 1857. V okolí obce (nie na trase Barborskej cesty) sa nachádzajú zrúcaniny hradov Šášov, Revište a Teplice (nazývaný aj Červený hrad alebo Pustý hrad Teplice). Dôvodom takej hustoty hradov na malom území bola ich signalizačná a obranná funkcia pred dobyvateľmi, ktorí sa usilovali získať kontrolu nad slobodným kráľovským mestom Banská Štiavnica a nad lokalitou Štiavnických vrchov bohatých na drahé kovy. Hrad Teplice bol strategickým miestom pre templárov, ktorí využívali množstvo liečivých prameňov v okolí na liečenie rán z bojov. Ako spomienku na bohatú históriu v tejto oblasti bola postavená, pre verejnosť neprístupná, replika stredovekého hradu Marcus, (meno získala podľa mena syna staviteľa hradu), s Kaplnkou sv. Barbory.
Banská Štiavnica – Námestie sv. Trojice
Banská Štiavnica (nem. Schemnitz, maď. Selmecbánya) je najstaršie banské mesto na Slovensku so zaujímavou multikultúrnou minulosťou. Intenzívna banská činnosť v meste a okolí sa rozvíjala najmä od poslednej štvrtiny 12. storočia. Nálezy zlata a striebra tvorili základ menovej politiky Uhorského kráľovstva. Preto územiam nálezísk panovníci udeľovali výsady a ľudí investujúcich do baníctva zvýhodňovali. Banská Štiavnica mala mestské a banské právo už v časoch kráľa Belu IV. (1235 – 1270). Okrem domáceho obyvateľstva sa sem na pozvanie panovníkov sťahovali „hostia“ z alpských krajín a Saska. Prinášali nové, dokonalejšie metódy ťažbystriebra a zlata. Najzámožnejší obyvatelia, ťažiari, sa usádzali v strede mesta a boli označovaní ako ringbürgeri alebo waldbürgeri. Zaujímavosťou je Horná Bieber dedičná štôlňa – najvýznamnejší banský erár, kde sa vyťažilo najviac zlata a striebra na svete. V roku 1690 sa v hutách banskoštiavnickej oblasti vyrobilo 29 tisíc kg striebra a 605 kg zlata. V tom období bola táto oblasť jednou z ekonomicky najsilnejších v Uhorsku a v strednej Európe.
Mesto bolo už od stredoveku významným centrom kultúry a vzdelanosti Horného Uhorska. Počas panovania Márie Terézie tu bola v roku 1762 zriadená prvá vysoká škola technického charakteru na svete a Banská Štiavnica sa tak stala centrom rozvoja banskej vedy
a techniky v Európe. V decembri v roku 1993 Banská Štiavnica získala najvyššie medzinárodné uznanie, mesto bolo spolu s technickými pamiatkami v okolí (tajchy) zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Medzi najzaujímavejšie banské pamiatky Banskej Štiavnice patria šachta Ondrej a štôlňa Bartolomej, dedičná štôlňa Glanzenberg či štôlňa Michal. K ďalším pamiatkam patria Námestie sv. Trojice, Kostol Nanebovzatia Panny Márie, Kostol sv. Kataríny, budovy Banskej a Lesníckej akadémie, Starý zámok, Nový zámok či Klopačka. Ak vám ostane dostatok síl, nenechajte si ujsť Banskoštiavnickú kalváriu vo svetle žiariacich hviezd. Trasa síce počíta so zastavením na kalvárii až v nasledujúcej 6. etape, ale vidieť ju nasvietenú v noci je magický zážitok.
V priebehu niekoľkých storočí boli v okolí Banskej Štiavnice vybudované umelé vodné nádrže – tajchy. Sú to unikátne diela techniky, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili dovtedajšie spôsoby dobývania drahokovových rúd v regióne. Pôvodne bolo v Štiavnických vrchoch asi 60 tajchov, ktoré slúžili ako rezervoár vody a zdroj energie na poháňanie banských strojov pri ťažbe a úprave rudy. Dnes ich je už len asi tretina a ponúkajú lákavé kúpanie v nádhernom prírodnom prostredí okolia.
Asi 5 km od Banskej Štiavnice leží obec Banská Belá (nie na trase Barborskej cesty) Najstaršia zachovaná zmienka je z roku 1228, kedy sa prvýkrát spomína územie Bela a potok Bela v súvislosti s baňami na striebro. Keď sa osada stala významným banským strediskom, dostala obvyklý názov Bana (Baňa) a aby sa odlíšila od pôvodnej osady Bana (terajšia Banská Štiavnica) pridáva sa k jej názvu aj meno potoka, pri ktorom vznikla – Biela Baňa, po maďarsky Feyerbanya, po nemecky Diln. Banská Belá bola povýšená na slobodné kráľovské a banské mesto v roku 1450. Dominantou obce je farský Kostol sv. Jána apoštola a evanjelistu z polovice 13. storočia.
