Popis trasy : Skalka – Kremnica
Mapy pre etapu č. 3
K dispozícii sú dve verzie mapy tejto etapy, mapa pre peších turistov a pre cyklistov.
Upozornenie : trasa pre cyklistov nie je oficiálnou cyklistickou trasou, ale len odporúčanou
| dĺžka trasy | stúpanie Σ | klesanie Σ | max sklon + | max sklon – | najvyšší bod | najnižší bod |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 20 km | 224 m | -857 m | 14,5 % | -32 6 % | 1220 mnm | 556 mnm |
Ľahká až mierne náročná trasa.
Trasa vedie zväčša klesajúcim terénom, najprv horskou cestičkou, ktorá vás privedie na zjazdovku nad obcou Krahule. Popri lyžiarskom vleku klesáte priamo do centra obce. Od Kostola sv. Jána Nepomuckého sa po značke dostanete na rozhľadňu na Krahulskom vrchu, s panoramatickým výhľadom na mesto Kremnica a široké okolie, vrátane masívu Štiavnických vrchov. Tou istou trasou sa vrátite späť do obce Krahule a pokračujete približne 2 km po asfaltovej ceste ku Kostolu sv. Jána Krstiteľa, vedľa ktorého sa nachádza geografický stred Európy. Odtiaľ znovu po asfaltovej ceste klesáte do obce Kremnické Bane. Odbočíte ku Kostolu Narodenia Panny Márie, prejdete popred kostol a po 50 m odbočíte z asfaltovej cesty doprava na chodník, ktorý vás prevedie cez železničnú trať a cestu č. 65. Popri futbalovom ihrisku sa presuniete na tzv. ”Staré Piargy”, kde budete kráčať popri starých baníckych domčekoch. Po turistickej lesnej cestičke sa dostanete k ruinám kremnickej banskej klopačky, odkiaľ pokračujete k prepadlisku Šturec, kde je ďalšie zastavenie. Po tej istej trase sa od prepadliska vrátite späť na lesnú cestu, budete kráčať po lúkach až po vyhliadku nad Kremnickou kalváriou. Potom popri kaplnke na kalvárii zídete po krížovej ceste strmo priamo do Kremnice, prejdete cez hlavnú cestu č. 65 a poza mincovňu sa dostanete do centra mesta.
Kritické miesta:
Zvýšte pozornosť pri prechode cez železničnú trať a cestu v Kremnických Baniach a tiež cez hlavnú cestu v Kremnici. V prepadlisku Šturec nevstupujte do otvorených štôlní a šácht, hrozí tam nebezpečenstvo zranenia.
Cyklotrasa vedie zo Skalky ako pešia trasa až po vleky na Krahuliach, pri vlekoch pokračuje po zvážnici a následne asfaltovej ceste až do obce Kremnické Bane. Na Krahulský vrch pokračuje cyklotrasa po pešej trase a potom sa vracia na asfaltovú cestu okolo Geografického stredu Európy. Pokračuje po asfaltovej ceste po križovatku so železničným priecestím, kde odbočí na cestu I. triedy č. 65 doľava, smer Kremnica. Po cca 300 m odbočí doprava na miestnu komunikáciu, ktorá vedie k futbalovému ihrisku a opäť sa napojí na pešiu trasu Barborskej cesty až na Kremnickú kalváriu. Pod kalváriou pokračuje po ulici Rumunskej armády na križovatku pri reštaurácii Zlatý Sivoň, tu prejde cez cestu E65 a pokračuje Kutnohorskou ulicou až na Štefánikovo námestie do centra Kremnice.
Skalka, penzión Guldiner (48.740078°, 18.990836°), mapa
Kremnica, mincovňa( 48.705011°, 18.916471°), mapa
Zastavenie na trase
Krahule
Rázovitá obec Krahule – Plaufusz, Blaufuss, je pôvodne nemecká osada drevorubačov, uhliarov a baníkov zo 14. storočia. Názov obce vznikol podľa kremnického mešťana Blaufúza. Povesť však hovorí o inom pôvode vzniku mena osady Blaufuss. Táto osada dlho nemala žiadne cesty a pre vozy bola ťažko prístupná. Časté chodenie pešo, či už do Kremnice, alebo kamkoľvek inde, po horskom neschodnom teréne spôsobilo modranie nôh, teda blau-fuss (modrá noha). Iná legenda hovorí, že modré nohy spôsobovaličučoriedky, ktorých boli okolité lesy plné a miestni po nich chodili naboso cestou do Kremnice.
Obec je charakteristická drevenými zrubovými prízemnými domami. Nachádza sa na úpätí Kremnických vrchov, iba 8 km severne od mesta Kremnica.
Krahule vznikli na základe privilegiálnej listiny (17. novembra 1328), keď územie s priemerom dve míle daroval kráľ Karol Róbert z Anjou kremnickým “hosťom” z nemeckých krajín. Zároveň Kremnicu povýšil na kráľovské mesto. Povolal skúsených baníkov a odborníkov na spracovanie zlata z viacerých stredoeurópskych miest. Z Kutnej Hory prišli skúsení minciari.
V súčasnosti sú Krahule celoročne vyhľadávaným turistickým strediskom. V zime sú tu výborné podmienky pre lyžiarov, v lete je využívané množstvo značených turistických a cykloturistických tratí. Od septembra 2013 je tu nová atrakcia – 13,5 m vysoká vyhliadková veža na Krahulskom vrchu (959m).
Kremnické Bane, geografický stred Európy
Kremnické Bane sú malá obec na rozhraní Pohronia a Turca, v severnej časti Kremnických vrchov, vo výške 700 až 800 m. Prvá písomná zmienka o tejto nemeckej osade je z roku 1361 pod názvom Villa Johannis. Prvými obyvateľmi boli nemeckí kolonisti (14. stor.), ktorí v Kremnických vrchoch ťažili zlato. Osada patrila „zlatému mincovnému mestu Kremnica“. V histórii obce sa menili jej názvy – Johannesberg, neskôr Piargy. Aj tu sa ženy baníkov venovali čipkárstvu – bola tu známa čipkárska škola. Po vojne táto činnosť zanikla. Až do konca 2. svetovej vojny tu žili predovšetkým obyvatelia nemeckej národnosti, no na základe Benešových dekrétov boli mnohí vysťahovaní do Nemecka.
V katastri obce Kremnické Bane sa nachádza symbolický geografický stred Európy, ktorý je pri gotickom Kostole sv. Jána Krstiteľa. Kostol postavilo v 14. storočí päť malých okolitých obcí (Kremnické Bane, Krahule, Kunešov, Horný a Dolný Turček) na mieste, ku ktorému mali všetky obce približne rovnako ďaleko. Tu vznikol aj múrom chránený cintorín pre týchto 5 obcí. Dnes v blízkosti kostola stojí kláštor kapucínov. Títo sa starajú o kostol ale aj prechádzajúcich pútnikov, pre ktorých postavili turistickú útulňu Kapucínka. Turčekovský vodovod je technická pamiatka v Kremnických vrchoch. Zachytáva vody z povodia Turca a privádza ich cez Kremnické Bane do povodia Hrona. Ide o čiastočne podzemnú vodohospodársku stavbu budovanú od 15. storočia. Toto unikátne dielo po stáročia privádzalo vodu na pohon banských zariadení a mechanizmov pri spracovávaní rudy v stupách a hutách v okolí mesta Kremnica. Dnes napája kaskádu vodných elektrární.
Prepadlisko Šturc
Prepadlisko Šturec (Šturc) má dĺžku 700 m, šírku 250 m a max. hĺbku 170 m. Vzniklo v r. 1443 závalom banských diel pri zemetrasení s epicentrom pri Žiline. Legenda hovorí, že toto zemetrasenie bolo božím trestom za to, že na tretí najväčší kresťanský sviatok, na Turíce (zoslanie Ducha Svätého), ľudia pracovali v bani v honbe za zlatom. Baníci dostali varovanie od permoníka, ktorý im vtedy 3x v nemeckom jazyku zopakoval vetu: „Schicht aus, alles heraus!”, čo v preklade znamená: “Zmena sa skončila, všetci von!” Tí, ktorí poslúchli, si zachránili život, no väčšina opantaná zlatom, ostala v bani pracovať, a preto bola zasypaná. Na ich počesť sa pri pamätníku Neznámeho baníka každý rok na Turíce koná pietny akt.
Kremnica – mincovňa
V Kremnici sídli Mincovňa Kremnica, ktorá je najstaršou dodnes fungujúcou mincovňou na svete. Jej príbeh sa začal odvíjať 17. novembra 1328, keď uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou povýšil Kremnicu z osady okolo bohatých nálezísk zlata na kráľovské mesto. Zároveň jej udelil privilégium na prevádzkovanie mincovne. Mince, ktoré sa tu začali raziť zo zlata rýdzosti 23 karátov a 9 grénov, vznikli podľa vzoru mincí z Florencie a spočiatku sa im hovorilo florény. Neskôr sa začali raziť tiež veľké strieborné groše a malé denáre. Všetky kremnické dukáty sa vyznačovali vysokou a stálou rýdzosťou zlata, vďaka čomu sa v stredoveku považovali za najtvrdšiu menu strednej Európy. Podľa dochovaných záznamov ich v Kremnici za celú históriu vyrazili 21,5 mil. kusov. Ich celková hodnota by pri dnešných cenách zlata predstavovala jednu miliardu dolárov (odhliadnuc od historickej hodnoty). Mincovňa Kremnica má svoju špeciálnu numizmaticko-historickú expozíciu, ktorá priblížuje históriu i súčasnosť výroby mincí.
Mestský hrad v Kremnici je národnou kultúrnou pamiatkou. Tvorí ho súbor stavieb zo 14. – 15. storočia, chránený dvojitým opevnením, na ktoré sa pripájajú jedny z najzachovalejších mestských hradieb na Slovensku. Zachovali sa aj objekty severnej a južnej vstupnej veže, hodinová veža a banícka bašta.
Dominantou mesta i areálu hradu je Kostol sv. Kataríny (Katarína – patrónka mesta). Ku kostolu bola v 15. storočí voľne pristavaná veža. Po stáročia v nej sídlili strážcovia, ktorí ohlasovali nebezpečenstvo. Do izby strážcov sa dostanete po výstupe po 127 točitých kamenných schodoch. Dnes slúži ako expozícia a z jej ochodze je najkrajší panoramatický výhľad na mesto a okolie. Námestiu dominuje barokový Morový stĺp sv. Trojice. Kompozíciu tvorí 14 sôch svätých a anjelov v nadživotnej veľkosti.
Bohatú banícku históriu mesta zachytávajú aj mnohé zachované technické pamiatky. Medzi najvýznamnejšie jednoznačne patria Dedičná štôlňa cisára Ferdinanda a Banské múzeum v štôlni Andrej, ktoré je sprístupnené pre verejnosť. Prehliadka trvá 1 hodinu,počas ktorej spoznáte priebeh a vývoj baníctva na území Kremnice od začiatku 16. až po koniec 20. storočia. Môžete si vyskúšať fáranie do sveta absolútnej tmy, ligotavých kovov a banských škriatkov – permoníkov.
V priestoroch informačného centra na 1. poschodí nájdete čarovný svet cukrárskej dielne – Atkáryho Kremnické krumple. Môžete si tu vypočuť zaujímavý príbeh Alojza Atkáryho, zo začiatku 20. storočia, ktorý v Kremnici prevádzkoval cukrársku dielňu a jedna z jeho preslávených cukroviniek bol Kremnický krumpeľ. Zároveň sledujete, ako sa tento lokálny koláčik ručne vyrába aj dnes. V informačnom centre si môžete Kremnické krumple kúpiť a pochutnať si na nich aj doma.
Kremnica je známa aj ako hlavné mesto humoru a satiry, vďaka európskemu festivalu Kremnické gagy, ktorý sa koná každoročne v auguste.
