Popis trasy : Bacúrov – Zvolen
Mapy pre etapu č. 7
K dispozícii sú dve verzie mapy tejto etapy, mapa pre peších turistov a pre cyklistov.
Upozornenie : trasa pre cyklistov nie je oficiálnou cyklistickou trasou, ale len odporúčanou
| dĺžka trasy | stúpanie Σ | klesanie Σ | max sklon + | max sklon – | najvyšší bod | najnižší bod |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 15 km | 531 m | -698 m | 38,1 % | -37,7 % | 562 mnm | 283 mnm |
Z obce Bacúrov sa po asfaltovej ceste dostaneme do obce Ostrá Lúka, pokračujeme po lesnej zvážnici smerom ku rieke Hron a ocitneme sa pri prameni Červený medokýš. V blízkosti prameňa sa nachádza Koliba u Rytiera. Od Koliby je vyznačená cesta na Pustý hrad ku križovatke cca 400 m – odbočka doprava podľa šípky po asfaltovej ceste, ktorá prechádza do lesnej cesty k zrúcaninám Horného hradu. Prejdeme cez areál Pustého hradu k Dolnému hradu a pokračujeme smerom nadol po chodníku až ku asfaltovej ceste, po ktorej pokračujeme popri zimnom štadióne až do centra mesta Zvolen.
Cyklistická trasa Barborskej cesty kopíruje turistickú (pešiu) trasu Barborskej cesty až po stúpanie na Pustý hrad. Zostup z Pustého hradu je v rámci cyklotrasy vyznačený po lesnej ceste (smerom dole), k zimnému štadiónu vo Zvolene, kde sa cyklotrasa napojí na pešiu trasu Barborskej cesty.
Bacúrov (48.520338°, 19.059470°), mapa
Zvolen, Kostol sv.Alžbety, (48.577815°, 19.125832°), mapa
Zastavenie na trase
Bacúrov
Obyvatelia sa živili roľníctvom a pracovali v lesoch ako drevorubači a furmani. Najrozšírenejším remeslom v Bacúrove bolo košikárstvo. Vyrábali tu úzke a vysoké koše, tzv. „bančiare”, ktoré používali baníci na vynášanie rudy z baní. Najväčším odbytiskom bola Banská Štiavnica. Neskôr vyrábali veľké, takzvané senné koše a menšie na chrbát. Pôvodne sa tu nachádzali dve jazierka, ktoré poukazovali na sopečný pôvod okolia. V súčasnosti v obci existuje už len vodná nádrž, ktorá slúži ako zdroj vody v prípade požiaru. Najstaršou historickou pamiatkou Bacúrova je stredoveký katolícky Kostol sv. Šimona a Júdu apoštolov, spomínaný už v roku 1561.
Ostrá Lúka
Podľa cirkevných záznamov Ostroluka ako malá dedinka existovala už v roku 1280. V archívnych materiáloch prvá písomná zmienka o obci je z roku 1332, kedy sa spomína v pápežskom zozname daňovníkov ako Stroluca. Cez obec viedla obchodná cesta. Od roku 1393 tu bola zriadená mýtna stanica. V roku 1420 Ostrú Lúku a susedné obce daroval kráľ Žigmund kráľovnej Barbore k Dobronivskému hradu. V tom čase už bol na Ostrej Lúke postavený katolícky gotický kostol s drevenou farou. Ostrú Lúku v mnohom preslávil rod Ostrolúckych. V roku 1286 kráľ Ladislav IV. Obnovil darovaciu listinu na celý chotár obce Ottovi de Ostroluka. Na základe dostupných prameňov môžeme povedať, že rod Ostrolúckych pochádza z obce Ostrá Lúka. Najstarší známy člen rodu Juraj bol v roku 1512-1518 podžupanom Zvolenskej stolice. V roku 1636-1641 si dal Melicher Ostrolúcky postaviť renesančný kaštieľ podľa plánu staviteľa Abraháma Artza z Banskej Štiavnice. Na prízemí je do kameňa vytesaný nápis „Nech tento dom stojí dovtedy, kým mravec nevypije more a korytnačka neobíde svet”. Hlavnou figúrou ich erbu bola poštová trúbka.
Pustý hrad
Zrúcaniny Pustého hradu, niekdajšieho sídla zvolenského kráľovského komitátu, sú významnou národnou kultúrnou pamiatkou na území Zvolena. Nachádzajú sa 2 km juhozápadne od mesta. Hradný komplex pôvodne tvorili dva hrady – Horný a Dolný. Jeho najstaršou stavbou je románska veža z 12. storočia. Opevnenie oboch hradov, ďalšia veža na Hornom hrade a donjon Dolného hradu pravdepodobne vznikli výstavbou po tatárskom vpáde v rokoch 1241-1255. Mesto Zvolen realizuje v areáli hradu systematický archeologický výskum. Postupne odkrývané ruiny Pustého hradu sú stále viac vyhľadávaným miestom oddychu a poznania. V okolí hradu boli vybudované náučné chodníky oboznamujúce návštevníkov s historickými a prírodnými zaujímavosťami.
Zvolen
Mesto Zvolen je jedným z najstarších miest na Slovensku. V maďarčine bolo nazývané Zólyom, v nemčine Altsohl. Leží na sútoku riek Hron a Slatina. Pre výhodnú geografickú polohu i priaznivé prírodné podmienky bolo osídlené už v praveku. V stredoveku ním viedla významná cesta Via Magna. Význam osady potvrdil panovník Belo IV. privilégiami už v roku 1238. Po tatárskom vpáde jej v roku 1243 privilégiá obnovil a natrvalo ho tak povýšil do kategórie kráľovských miest. Mesto bolo od nepamäti sídlom župy. Vzácnu minulosť mesta a najmä časté kráľovské pobyty v stredoveku dnes pripomínajú jeho najvýznamnejšie historické dominanty – Zvolenský zámok a Pustý hrad.
