Popis trasy : Banská Štiavnica – Bacúrov
Mapy pre etapu č. 6
K dispozícii sú dve verzie mapy tejto etapy, mapa pre peších turistov a pre cyklistov.
Upozornenie : trasa pre cyklistov nie je oficiálnou cyklistickou trasou, ale len odporúčanou
| dĺžka trasy | stúpanie Σ | klesanie Σ | max sklon + | max sklon – | najvyšší bod | najnižší bod |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 26,7 km | 743 m | +909 m | 26,9 % | -31,1 % | 763 mnm | 419 mnm |
Opis trasy: mierne náročná až náročná.
Z centra Banskej Štiavnice sa po miestnych značkách „Kalvária Banská Štiavnica“ dostaneme ku kalvárii. Keď vyšlapeme k „hornému kostolu“, je na samom vrchu kalvárie, pokračujeme nadol k „dolnému kostolu“, pri ktorom odbočíme vľavo, prejdeme lúku (držíme sa skôr spodného okraja lúky) a na ceste, ku ktorej sa dostaneme, zabočíme vľavo. Značka vežičky nás prevedie sídliskom a okrajovými časťami Banskej Štiavnice a cez lúku a polia smerujeme do Sv. Antona. Po hrebeni popri súkromnej píle zostúpime do centra obce.
Neďaleko sa nachádza poľovnícky Kaštieľ Sv. Anton. Prejdeme Sv. Antonom a vojdeme do lesa, odkiaľ stúpame k Banskému Studencu. V B. Studenci sa môžeme osviežiť v Kolpašskom jazere. Prejdeme okolo jazier, stúpame lesom, okolo Domova pre seniorov. Lesnou cestou sa dostávame k bodom „Caniar“ a „Volárska“. Lesný chodník vyústi už takmer k rozpadnutému komplexu niekoľkých budov, kde sa napojíme na asfaltovú cestu a klesáme do Dubového a asi 2 km do Bacúrova.
Banská Štiavnica, Námestie sv. Trojice (48.459721°, 18.892661°), mapa
Bacúrov ( 48.520338°, 19.059470°), mapa
Zastavenia na trase
Banská Štiavnica – Kalvária
Banskoštiavnická kalvária je jednou z najvýznamnejších barokových pamiatok na Slovensku a v celej strednej Európe je len málo pôsobivejších kalvárií. Komplex bol vybudovaný v rokoch 1744-1751 a jeho iniciátorom bol jezuita František Perger. Dnes ju tvorí: devätnásť kaplniek, dva kostoly, objekt svätých schodov a súsošie Sedembolestnej Panny Márie pod krížom. Kalvária je postavená na vrchu Scharfenberg (Ostrý vrch).
Kaštieľ sv. Anton
Názov obce Svätý Anton pochádza od svätého pustovníka Antona, ktorého postavu má obec aj vo svojom erbe. Uvádzajú sa aj ďalšie názvy obce: Sand Anthony, Zenthanthal, Scent Antollo. Dominantou obce je barokovo-klasicistický kaštieľ z 18. storočia. Kaštieľ slúži ako múzeum od roku 1962, v súčasnosti sa v ňom nachádza umelecko-historická a poľovnícka expozícia. Každoročne sa v obci konajú Dni svätého Huberta, sviatok lovu a poľovníctva. Romantické okolie kaštieľa je dielom štiavnického staviteľa Františka Hausnera. Štýlový barokový anglický park so zatrávnenými terasami, záhonmi kvetín, kríkmi i cennými stromami, umelými jazierkami a jaskyňou prechádza do uvoľneného lesoparku. K ďalším pozoruhodným pamiatkam patrí Kostol sv. Antona Pustovníka. Jednoduchý jednoloďový kostol bol postavený v roku 1755. Barokovo-klasicistickému štýlu kostola vládne elegancia a precízne vyhotovené detaily. Existencia mýtnej stanice je archívne doložená pred polovicou 14. storočia. Mýtna a prepriahacia stanica bola súčasťou poštového systému, slúžila na vyberanie poplatkov za užívanie ciest, mostov, brodov a iných dopravných zariadení v obci. Cez obec viedla cesta, na ktorej sa nachádzala tzv. Mýtna brána. Objekt bývalej mýtnej stanice je od prestavby v 50. rokoch minulého storočia využívaný na kultúrne účely, konajú sa v ňom kultúrne a spoločenské podujatia.
Banský Studenec
Prvá písomná zmienka o obci Banský Studenec je v listine z roku 1266. V listine kráľa Žigmunda z roku 1424 sa obec spomína ako mestečko pod názvom Gultbach, avšak obec nikdy nebola povýšená na mesto. Jej názov sa viackrát menil. V r. 1618 sa volala Goldbach, čo v nemčine znamená Zlatý potok. Neskôr mala názov Kolpachy (1678), potom Topatak Kozsec (1892) a v roku 1948 bola premenovaná na Banský Studenec. Kolpašské jazerá, vybudované v 30. – 40. rokoch 18. storočia ako tajchy, dnes slúžia ako rekreačná oblasť.
