Popis trasy : Staré Hory – Skalka

Kliknutím sa otvorí interaktívna mapa 2. etapy
dĺžka trasy stúpanie Σ klesanie Σ max sklon + max sklon – najvyšší bod najnižší bod
26,9 km * 1675 m -959 m 37,5 % -29,6 % 1219 mnm 418 mnm

Od Studničky prejdeme na lesnú cestu označenú aj modrou turistickou značkou, až prídeme do bývalej osady Piesky. Odtiaľ sa miernym klesaním po lesnej ceste dostaneme do mestskej časti Uľanka. Žltá značka nás zavedie na vyznačený priechod pre chodcov na ceste E77, potom popri domoch až k železničnej vlečke papierenského závodu SHP v Harmanci. Ideme k jeho bráne a odtiaľ po ceste smerujeme do Harmanca po asfaltovom chodníku až po odbočku vľavo do Doliny Cenovo. Touto úzkou dolinou (označenou žltou turistickou značkou) vedie asfaltová cesta, ktorá nás dovedie do obce Kordíky. Odtiaľto pokračujeme po zelenej značke miernym klesaním po lesnom chodníku k Chate nad Tajovom (770 m). Trasa naďalej kopíruje zelenú značku, ktorá nás dovedie k bodu Tichá (875 m). Tu sa napojíme na žltú značku a strmo stúpame do sedla Tunel (1150 m) v Kremnických vrchoch. Prejdeme cez vybudovaný Gergelyho tunel a zabočíme vľavo. Pokračujeme po lesnej ceste, je pomenovaná aj ako „Zlatá cesta“, označená červenou turistickou značkou a dovedie nás na Skalku (1220 m) – najvyšší bod Barborskej cesty. Na Skalku je možné ísť aj trasou po hrebeni po červenej značke a značkách Barborskej cesty, ktoré vedú ponad Gergelyho tunel, hrebeňom až na Skalku.

Cyklotrasa zo Starých Hôr až po lokalitu Tichá kopíruje turistickú (pešiu) trasu Barborskej cesty. Na križovatke chodníkov v lokalite Tichá je potrebné na bicykli odbočiť vľavo a napojiť sa na zelenú turistickú značku. Cykloznačka Barborskej cesty (a zelená turistická značka) nás dovedú k Chate nad Králikmi. Odtiaľ je cyklotrasa Barborskej cesty vyznačená (po bežkárskej trase) k lokalite Zlatá studňa a potom kopíruje červenú značku do Bystrického sedla a odtiaľ (po modrej) na Skalku (1220 m n. m.).

Staré Hory, Bazilika Navštívenia Panny Márie (48.434012°, 19,112313°), mapa

Skalka, penzión Guldiner (48.740078°, 18.990836°), mapa

Zastavenia na trase

Piesky

Pôvodný názov osady Piesky bol Sandberg, Pieskový vrch. Časom si domáci obyvatelia názov poslovenčili a nazvali osadu Zamperk. Prvá zmienka o Pieskoch pochádza z r. 1263, keď sa spomína ako Mons Pyrosus a prvá zmienka o medeno-rudných baniach na Pieskoch je z polovice 15. storočia. Avšak banské korene siahajú omnoho hlbšie do histórie. Ešte v 19. storočí žilo na Pieskoch približne 100-140 obyvateľov. Žiť na Zamperku nebolo jednoduché. Na banských haldách a hlušinách sa neurodilo takmer nič a všetko bolo treba nosiť na chrbtoch zo Španej Doliny alebo zo Starých Hôr. Banícka osada však žila svojím každodenným životom. Dodnes sa tu zachovala Kaplnka Panny Márie, okolo nej bolo malé námestie, kde sa schádzali ľudia, ktorí hrali na píšťalkách alebo na harmonike a tancovali. Raz do roka bývala v kaplnke omša. V súčasnosti sa tu nachádzajú ešte obvodové múry bývalého domu, dva vchody do štôlní a v strmom svahu je torzo cintorína. Priestor v zaniknutej osade má neobvyklý pôvab. Okolité lesy pôsobia majestátne a pritom pokojne. Na niektorých miestach sú haldy hlušiny a zarastené chodníky, ktoré vedú po úbočiach svahov.

V prvej polovici 20. storočia podnik Rudné bane obnovil ťažbu povrchovým spôsobom a v tom čase vybudoval aj štôlňu medzi Špaňou Dolinou a Pieskami. Postupne však dochádzalo k útlmu ťažby až v r. 1953 Piesky zanikli.

Koliba u sv. Krištofa

Koliba u sv. Krištofa je tradičná drevená zrubová stavba, citlivo zakomponovaná do okolitého prostredia. Leží na okraji veľkého záchytného parkoviska, pri medzinárodnej ceste č. E77 smerujúcej na Liptov a do Poľska. Koliba má štýlovú reštauráciu a výbornú kuchyňu. V ponuke jedálneho lístka sú typické slovenské jedlá – halušky, pirohy, šúľance, rôzne druhy guľášu, polievok a dezertov, ako aj rôzne druhy nápojov. Sv. Krištof (z gréčtiny „nesúci Krista“) je patrón šoférov, cestujúcich, pútnikov i športovcov. Sviatok má 28. júla.

Harmanec

Harmanec bol za samostatnú obec vyhlásený v r. 1957. Dovtedy bol administratívne pričlenený pod správu Dolného Harmanca. Harmanec sa nachádza na styku Kremnických vrchov a Veľkej Fatry v nadmorskej výške 486 metrov. Povrch územia je hornatý, zo všetkých štyroch strán obklopujú obec ihličnaté a zmiešané lesy. V hornej časti Harmaneckej doliny sa nachádza národná prírodná rezervácia Harmanecká tisina, ktorá patrí do Národného parku Veľká Fatra a chráni najmä porast tisa obyčajného. Cez Harmanec preteká potok Bystrica, ktorý je bohatý na pstruha.
Harmanecká dolina, do ktorej dnes patria obce Harmanec, Dolný Harmanec a Horný Harmanec, bola už v stredoveku sídlom banských aktivít. Od roku 1494 vlastnili banskobystrickí ťažiari v Harmaneckej doline pražiacu hutu na meď a neskoršie Thurzovsko-fuggerovská mediarska spoločnosť postavila novú hutu, ktorú vlastnila do roku 1546. Potom patrila huta eráru a do konca 18. storočia ju využívalo mesto Banská Bystrica na spracovanie medenej rudy z mestských baní v Richtárovej a v Pieskoch.
Vznik Harmaneca bol podmienený aj lokalizáciou papierenskej manufaktúrnej výroby. Jej začiatky siahajú až do 18. storočia a výroba papiera trvá dodnes (SHP Group Harmanec). Papiereň vybudoval banskobystrický kupec František Zikmund Leicht pôvodne ako fabriku na ručnú výrobu papiera. V polovici 19. storočia patrila k najmodernejším papierenským závodom v Rakúsko-Uhorsku. Jej logom je dodnes „Biela labuď“ – symbol tradície a čistoty. A tiež aj silnej a stabilnej firmy. Ročne sa tu vyrobí 100 tisíc ton papiera.
Harmanec leží na dôležitej cestnej a železničnej trase, ktorá spája mestá Martin a Banská Bystrica. Jednokoľajová trať z Banskej Bystrice do Vrútok je známa vďaka najväčšej koncentrácii tunelov na Slovensku (spolu 22) a najdlhšiemu železničnému tunelu Čremošné (4672 metrov). V Hornom Harmanci sa nachádza Harmanecká jaskyňa s mimoriadne bohatým bielym výskytom mäkkého sintra i s množstvom zimujúcich netopierov. V jej podzemných priestoroch sú dómy, vodopády, záclonky a jazierka.
Nad Dolným Harmancom v doline Rakytovo je obnovený a sfunkčnený vodný žľab na splavovanie dreva. Má dĺžku 2450 m a je národnou kultúrnou pamiatkou. Je jedinečný na Slovensku i v Európe. Bol vybudovaný v 19. storočí. Drevo sa po ňom splavovalo z neprístupného lesného terénu do doliny hlavne na jar, keď bol dostatok vody.

Kordíky

Kordíky sa rozprestierajú v nadmorskej výške 800 m pod Kremnickými vrchmi. Pôvodná osada vznikla na podnet Banskej komory v 16. storočí. Obyvatelia sa živili uhliarstvom, výrobou dreveného riadu, pastierstvom a chovom dobytka. V súčasnosti patria Kordíky k známym turistickým miestam, ktoré v lete i v zime najviac navštevujú hlavne obyvatelia Banskej Bystrice. V okolí obce sa nachádzajú početné turistické chodníky a tie sú v lete využívané na pešiu turistiku a cykloturistiku a v zime na bežecké lyžovanie. Dokonca je tu spravený a pekne udržiavaný náučný chodník okolo obce, popri ktorom sa nachádza malé jazierko a niekoľko miest na rodinné posedenia.

Gergelyho tunel

Jednou z ďalších zaujímavostí Barborskej cesty je Gergelyho tunel. Patrí k pozoruhodným ľudským dielam. Je v nadmorskej výške 1150 m, jeho dĺžka bola okolo 30 m a šírka asi 2 m. V súčasnosti je tunel zrekonštruovaný. Nachádza sa na hrebeni Kremnických vrchov a zároveň je horským sedlom, cez ktoré sa dá prejsť z bystrickej strany Kremnických vrchov na kremnickú stranu. Zo známeho turistického centra Skalka je k nemu jednoduchý a fyzicky nenáročný prístup. Tunel bol pravdepodobne vybudovaný Thurzovsko-fuggerovskou mediarskou spoločnosťou. Tá ho využívala na prepravu medi a striebra z hút v Banskej Bystrici a Tajove do kremnickej mincovne. Vznikla tak najkratšia cesta medzi Kremnicou a Banskou Bystricou. Celé stáročia tunel slúžil nielen tomuto cieľu, ale bol využívaný aj pútnikmi od Kremnice, ktorí ním prechádzali na náboženské oslavy a púte konajúce sa na Starých Horách. Maďarský generál Artur Gergely utekal počas bojov v revolúcii 1848-1849 so svojou armádou z obkľúčenia cisárskych (rakúskych) vojsk z Kremnice práve cez tento tunel. Rozhodol sa v podstate pre jediný možný únik. Na bystrickú stranu (do Tajova) previedol vojakov, zbrane a aj zlato a striebro z kremnickej mincovne. Podľa tohto generála má teda tunel pomenovanie. Na hrebeni Kremnických vrchov sa nachádza Skalka (1220 m), najvyšší bod na Barborskej ceste. Je to miesto odkiaľ za jasného počasia dovidieť na vrcholy Veľkej Fatry, Starohorských vrchov, Nízkych Tatier, Žiaru a Štiavnických vrchov.

Ubytovanie na trase