Popis trasy : Hronsek – Banská Bystrica
Mapy pre etapu č. 9
K dispozícii sú dve verzie mapy tejto etapy, mapa pre peších turistov a pre cyklistov.
Upozornenie : trasa pre cyklistov nie je oficiálnou cyklistickou trasou, ale len odporúčanou
| dĺžka trasy | stúpanie Σ | klesanie Σ | max sklon + | max sklon – | najvyšší bod | najnižší bod |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 13,3 km | 612 m | -555 m | 25,3 % | -28,5 % | 687 mnm | 318 mnm |
Trasa od hronseckého dreveného kostola vedie dobre značenými uličkami obce až na jej okraj, kde sa napája na lesnú cestu. Tá nás dovedie do lokality Hrabová a odtiaľ po modrej značke na Mičinské lúky. Pokračujeme miernym stúpaním v lesnom teréne cez Kozlinec (705 m) na Vartovku – Hvezdáreň (569 m). Značka nás dovedie k okraju lesa, odkiaľ už vidíme Kostol povýšenia Svätého Kríža, ktorý patrí ku komplexu Banskobystrickej Kalvárie. Tu je posledné 29. zastavenie a trasa Barborskej cesty tu končí. Z Kalvárie zídeme dole a Kapitulskou ulicou sa dostaneme do centra Banskej Bystrice.
Pri drevenom evanjelickom artikulárnom kostole v Hronseku sa cyklotrasa napojí na pešiu trasu Barborskej cesty a tá pokračuje do cieľa – do Banskej Bystrice.
Drevený kostolík v Hronseku (48.649093°, 19.154885°), mapa
Banská Bystrica, Kostol Nanebovzatia Panny Márie (48.737138°, 19.146576°) , mapa
Na trase sú tri strmšie stúpania v dĺžke asi 3 x 100 m od Kozlinca po Vartovku.
- Pripravte si zásoby vody na celú trasu. V Hronseku sa môžete občerstviť
- Pozor: budete 2x prechádzať cez železničné priecestie v Hronseku
Zastavenia na trase
Hvezdáreň Vartovka
Súčasťou protitureckej obrany boli aj strážne veže – vartovky. Postavili ich na starostlivo vybraných miestach. V roku 1587 vznikla strážna veža nad Banskou Bystricou, Vartovka. Aj táto bola vybudovaná na obranu banského mesta (Banskej Bystrice) proti tureckým vpádom. V prípade nebezpečenstva sa z vartovky ohňom a dymom signalizovalo nebezpečenstvo blížiaceho sa nepriateľa.
Dnes na mieste vartovky na Urpíne stojí Hvezdáreň M. Hella. Ide o špecializované kultúrno-vzdelávacie zariadenie, ktorého cieľom je šíriť a propagovať astronómiu a príbuzné prírodné a technické vedy v radoch širokej verejnosti, s dôrazom na deti a mládež.
Banská Bystrica, Kalvária
Posledným zastavením na Barborskej ceste je banskobystrická Kalvária. Vznik jej prvých stavieb sa datuje do druhej polovice 17. storočia, kedy do Banskej Bystrice prišli pátri z rehole Spoločnosti Ježišovej. Tí sa výrazne pričinili o obrodenie katolíckej viery na tomto území. Obyvatelia mesta začali Kalváriu stavať v rokoch 1712-1713 a to Kaplnku Božieho (Svätého) hrobu s malým nádvorím ako vďaku zato, že prežili morovú epidémiu v roku 1710. V rokoch 1902-1903 bola zrealizovaná väčšia oprava Kalvárie, ktorá ju rozšírila o kamenný podstavec so železným krížom, plastikou ukrižovaného Krista a postavami Panny Márie, sv. Jána a Márie Magdalény pod krížom. Po dlhých rokoch sa podarilo Kalváriu obnoviť a v súčasnosti ju tvorí osem kaplniek krížovej cesty, Kostol povýšenia Svätého Kríža (v minulosti Kaplnka Svätého hrobu z r. 1713), novostavba kláštora a Lipová alej (nazývaná aj Urpínska alej). Cez Kalváriu je plánovaný návrat do centra Banskej Bystrice a ukončenie Barborskej cesty.
